Českorakúsko '04

Minuloročná, znovu "americká", sezóna nepriniesla žiaden nový cyklistický výlet. A tak bolo toto leto načase vybrať sa znova kamsi na našich obľúbených dopravných prostriedkoch. Už dlhšiu dobu sme rozmýšľali nad výletom dunajskou cyklistickou cestou, proti smeru toku Dunaja, až do Nemecka. Keďže sme však nechceli cestu tam i späť absolvovať po tej istej trase, pridali sme do nášho plánu i trasu po južných Čechách. Na cestu sme tentoraz mali 9 dní, čo bolo na cestu do nemeckého Passau trochu málo, a tak sme západný bod našeho putovania popri Dunaji posunuli do rakúskeho Linzu. Vybrali sme sa len vo dvojici, Matúš a Chúst. Matúš po desiatich rokoch vymenil svoj starý dobrý Favorit za nový trekingový Author Reflex SX, Chrúst zvládol cestu s menšími technickými problémami na svojom Kelly's. Z Bratislavy sme vyrazili 7. augusta 2004 smerom na Moravu, ďalej cez južné Čechy, podunajské Rakúsko, s návratom do Bratislavy 15. augusta 2004. Prešli sme spolu 745 kilometrov.

SOBOTA (7. august 2004)

Deň sme nezačali nijako intenzívne, po bohatých raňajkách sme z bratislavskej Mlynskej doliny vyrazili až o 11:20. Zastavili sme sa ešte v Tescu v Lamači, kde sme nakúpili na cestu nejaké potraviny a kde si Matúš na poslednú chvíľu kúpil novú karimatku. Cesta pokračovala bez problémov až do Malaciek, kde to začalo vyzerať na dážď. Vo Veľkých Levároch, keď už trocha poprchávalo, sme si dali prestávku na obed a čakali, či sa z oblohy spustí nejaká intenzívnejšia nádielka vody. Po dvoch hodinách sme za občasného dažďa pokračovali v ceste k hraniciam, pričom sme sa niekoľkokrát vzájomne predbehli s maďarskými cykloturistami smerujúcimi do Poľska. Po ich počiatočných nechápavých pohľadoch na našu slovenskú otázku "Čaute, kam cestujete?", sme prešli do angličtiny, čomu rozumeli zjavne lepšie. Hraničný priechod v Kútoch sme prešli bez akejkoľvek kontroly a pokračovali do Břeclavi. V meste sme sa večer nejaký čas zdržali a noc sme strávili za Břeclavou pri cyklistickej ceste smerom do Lednice.

NEDEĽA (8. august 2004)

PONDELOK (9. august 2004)

Ranné cestovanie sme začali po cyklistickom chodníku vedúcom cez les. Predbiehali a stretali sme tu mnoho turistov na bicykloch, väčšinou miestnych ľudí na nedeľnom výlete. Po necelých desiatich kilometroch sme došli do Lednice, kde sme sa zastavili v areáli Lednického zámku, v jeho záhradách a obrovskom parku. Lednice má bohatú históriu záhradníckej školy, čo je vidieť v okolí zámku i v celej obci. Po krátkom zdržaní sme ďalej pokračovali do Mikulova, známej vinárskej oblasti južnej Moravy. Pomaly, ale isto na nás prichádzal hlad i smäd, no my sme stále nemali takmer žiadne české peniaze. Bola nedeľa a tých pár desiatok českých korún z minulého výletu nám stačilo akurát na jedno pivo a kofolu pre oboch. A tak sme v Mikulove začali hľadať prijateľnú reštauráciu, kde by brali i platobné karty. Napokon sme skončili pri bagetách v jednej vinárni v centre mesta. Z Mikulova sme pokračovali po dedinkách cez Hrušovany nad Jevišovkou smerom do Znojma. Cesta mala mnoho "zbytočných" kopcov, ktoré nám odčerpávali sily. V znojemskej Bille sme si kúpili potraviny na večeru. Ešte stále sme boli bez českých korún, ale v obchode brali i eurá, z ktorých výdavok sme už dostali v Kč. Za Znojmom sme ešte došli do obce Kasárna, kde sme prenocovali.

Z Kasárny pokračujeme po vedľajších cestách, ktoré sú výborne cyklisticky značené, až ku vodnej nádrži Vranov. Bolo slnečné počasie, pri vode kopa rekreantov, ku ktorým sme sa na čas pridali i my. Zaplávali sme si, najedli sa a ďalej na bicykloch pokračovali cez most a hrádzu na južnú stranu priehrady. Okolie vranovskej nádrže je pomerne kopcovité, ale bohaté na zaujímavé miesta, takže vždy sa je kde zastaviť a oddýchnuť si. V Podhradí nad Dyjí sme prechádzali popri hrade Frejštejn a ďalej cez pohraničné dedinky do Slavonic. Tesne po vstupe do mesta sa k nám pripojil jeden český cykloturista. Cestoval sám, vybral sa na niekoľkodňový výlet po kraji Česká Kanada. V centre Slavonic, na námestí, sme si s ním dali pivo a "bramboračku naší babičky". Po celý čas to vyzeralo na dážď, a tak sme sa zo Slavonic neponáhľali, čakali sme asi do 19. hodiny. Večer zvládame ešte zhruba 15-kilometrový úsek cesty do Kláštera, pred mestom Nová Bystřice. Z cesty sme zbadali stanový tábor, ktorý Chrúst ihneď identifikoval ako skautský a navrhol ich navštíviť. Prišli sme teda k nim, išlo o skautský tábor vodáckej lesnej školy. Postavili sme si teda stan vedľa ich podsád (drevených príbytkov) a strávili tu tretiu noc nášho výletu.

Stanujeme pri skautoch pred mestom Nová Bystřice


	UTOROK (10. august 2004)		STREDA (11. august 2004)

	Po cyklistickom chodníku vedúcom cez les pokračujeme v ceste až do Jindřichovho Hradca, kde si v jednej z reštaurácii v centre mesta dávame obed (klasickú držkovú polievku a "knedlo-vepřo-zelo"). Cesta z Hradca ďalej pokračuje pohodovým terénom, väčšinou dole kopcom, cez dedinky a okolo mnohých rybníkov, až takmer do Hlubokej nad Vltavou. Na križovatke, asi 5 km pred Hlubokou však Chrústovi praskol špic na zadnom kolese. To potom rýchlo nabralo "osmičku" a začalo sa dotýkať zadnej brzdy. Pokúsili sme sa koleso vycentrovať nastavovaním dvoch špicov susediacich s tým prasknutým. Keď to už-už vyzeralo v poriadku, tak praskol ďalší špic. S takým kolesom sa nedalo ďalej v ceste pokračovať. Matúš teda vyrazil rýchlo do Hlubokej hľadať nejaký cykloservis. Chrúst pokračoval tiež, no bicykel tlačil. Malý servis pri jednom z domov sme našli veľmi skoro, no bol už zatvorený. Skúsili sme zazvoniť a vysvetliť, do akej situácie sme sa dostali. Domáci bol ochotný sa na to pozrieť, nechali sme teda u neho Chrústov bicykel, po ktorý sme si mali prísť o 21:30 a išli pohľadať miesto, kde prenocujeme. Postavili sme stan na ďatelinisku neďaleko domov priamo v Hlubokej, doplnili zásoby vody zo susedného domu a podľa dohody prišli po opravený bicykel. Špice boli vymenené, koleso vycentrované, za 128,- Kč sme boli radi, že to takto dopadlo. Neskoro večer sme sa ešte vybrali do nádherne osvetleného centra mesta. Pri ceste späť ku stanu si Chrúst všimol, že jeden zo špicov je opäť prasknutý. Líhame si spať a riešenie nechávame na zajtrajší deň...		Hneď ráno sme sa rozhodli ísť znova za chlapíkom, ktorý večer opravoval koleso. I keď naposledy prasknutý špic nebol ani jeden z tých dvoch, ktoré menil on, chceli sme opravu reklamovať. Opravovňu bicyklov však zrejme mal len ako bočný džob, lebo bol v nejakej inej práci, z ktorej sa mal vrátiť až o šiestej večer. Rozhodli sme sa teda, že sa pokúsime nájsť nejaký iný cykloservis (prinajhoršom až v Českých Budějoviciach) a že dovtedy bude Chrúst jazdiť na kolese, ktoré nie je celkom v poriadku. V Hlubokej sme ešte zostali, šli sa pozrieť do centra a na zámok, známy okrem iného i z českých filmových rozprávok. Do 10 kilometrov vzdialených Českých Budějovíc sme došli vcelku bez problémov. V meste sme navštívili 3 cykloservisy, kde zažívame tú istú situáciu: všade majú robotu objednanú na týždeň dopredu a žiadať teda urobiť kompletný výplet kolesa na počkanie je nemožné. V poslednom cyklošporte nás ale poslali do malej dielničky o niekoľko ulíc ďalej, kde opravuje bicykle starší pán - dôchodca. Ten už v ten deň akurát končil s robotou, ktorú tiež robil na objednávku a sľúbil nám koleso do 16:30 spraviť. Výmena všetkých špicov bola nevyhnutná a dedo sa dosť divil, prečo nám to neurobil už opravár v Hlubokej. 350-korunová investícia do kolesa síce bola neplánovaná, no vždy prijateľnejšia ako prípadná oprava až v Rakúsku. Po vyše 20-kilometrovej ceste smerom na juh sme prišli do Českého Krumlova, kde sme strávili celý večer. Nádherné mesto, budovy, krásne uličky, mnoho turistov. Prespali sme v kempingu, asi 15 km južne od Krumlova, pri Vltave.


	ŠTVRTOK (12. august 2004)		PIATOK (13. august 2004)

	Ráno sme vyrazili z kempu a pokračovali v ceste ďalej popri Vltave smerom na juh. V Rožmberku nad Vltavou sme sa zastavili v obchode a potom sa naraňajkovali. Pred hraničným priechodom sme sa ešte zastavili v obci Rybník, kde sme si dali posledné české pivo (krčmárka kvôli nám otvorila krčmu skôr ako obyčajne a narazila nový sud). Po prekročení hranice sme pokračovali ďalej po hlavnej ceste lemovanej česky i rakúsky písanými transparentmi proti jadrovej energii a Temelínu až do mesta Freistadt, kde pri miestnom Lidli obedujeme. Ďalší úsek cesty bol tým najnáročnejším počas celého výletu. Prekonávali sme dosť prudké stúpania až na vrchol do Neumarktu im Muehlkreis. Keďže sme sa snažili vyhnúť frekventovanej hlavnej ceste, na tých vedľajších sme aj na chvíľu zablúdili (malá odbočka k chovateľom koní a jazdeckej škole). Po hlavnej ceste sme potom prišli cez Gallneukirchen až do Linzu. Zašli sme do centra mesta, kde sa práve konali cyklistické preteky, takže časť ulíc bola vyhradená len pre ne. Zdržali sme sa tu na nejaký čas a potom sa napojili na dunajskú cyklistickú cestu, po ktorej sme vychádzali z mesta. Na okraji Linzu sme sa ešte večer zastavili pri jazere, okúpali sa a dali si večeru. Už za tmy sme prešli ešte asi 10 kilometrov a našli si miesto na stanovanie, stále vedľa dunajského cyklochodníka. V noci sme zažili prudkú búrku, vietor poriadne potrápil náš stan, ktorý sme večer pri stavbe našťastie poriadne upevnili. Na rozdiel od vedľa stanujúcich Rakúšanov, ktorí sa v noci zbalili a utekali do auta, sme noc aj napriek búrke prežili bez vážnejších problémov.		Keď sme sa zobúdzali, vonku ešte stále trocha poprchávalo, takže sme sa so vstávaním nijako neponáhľali. Až okolo 10:30 sme sa zbalili a vydali sa ďalej popri Dunaji cez St. Georgen, kraj Machland (s mestom Mitterkirchen), Grein až do mesta Ybbs an der Donau. Cesta popri rieke ide prakticky stále po rovine, takže je nenáročná a zdoláva sa rýchlo. Stretli sme mnoho "víkendových" cykloturistov (i starších ľudí, i rodinky s malými deťmi). V Ybbse sme si dali dlhšiu prestávku a do večera pokračovali cez Melk až do mesta Spitz. V Spitzi sme sa navečerali a začali hľadať miesto na prenocovanie. Všade na okolí však boli samé vinice, dediny boli príliš nahusto, navzájom prepojené. Nájsť nejakú lúčku, kde by sa dal postaviť stan, bolo nemožné. Ešte k tomu začalo pršať. Skryli sme sa pod prístreškom obchodu SPAR a čakali, kým búrka prejde. Našťastie netrvala dlho a my sme pokračovali v hľadaní. Napokon sme si stan postavili vedľa železničnej stanice, priamo uprostred dediny Weissenkirchen.

	SOBOTA (14. august 2004)		NEDEĽA (15. august 2004)

	Pri stanici sme sa už ráno nechceli dlho zdržiavať, a tak sme chytro zbalili stan a bez raňajok pokračovali v ceste do Kremsu. Tu sme sa zastavili na dlhšiu pauzu, najedli sa a ozvali sa telefonicky domov. Doobedňajšia cesta do mesta Tulln viedla naďalej nenáročným terénom popri Dunaji. Za Tullnom, asi 25 km pred Viedňou, nás opäť raz zastihla prudká búrka, ale našťastie boli neďaleko prístrešky (pri vodnej elektrárni). Rozprestreli sme si pod nimi karimatky a asi na hodinku v ľahu oddychovali. O 15:00 sme sa vybrali ďalej smerom do Viedne. Hneď na okraji hlavného mesta sme stretli skupinu českých cykloturistov z Brna, vracajúcich sa domov. Už oni nás upozornili na zlé značenie prepojenia cyklistického chodníka a centra Viedne. Overili sme si to sami, motali sme sa chvíľu, kým sme našli správnu cestu. V centre sme sa zdržali až do večera. Ulice boli plné, bicykle sme v rámci pešej zóny len tlačili a boli nám dosť na príťaž. Popri Pratri sme sa niekedy po 20:00 vydali znova na cyklochodník a opustili Viedeň smerom na Hainburg. Nocovali sme pri lese v dedine Schoenau an der Donau.		Nedeľné putovanie bolo už len snahou čo najskôr sa dostať späť do Bratislavy. Všetky hlavné zastávky nášho výletu sme už mali za sebou, takže posledných 45 kilometrov sme s výnimkou krátkej prestávky na jedlo prešli takmer v kuse. Tesne popoludní sme v Petržalke prekročili hranicu a výlet ukončili v bratislavskej Mlynskej Doline. Ďalší z radu cyklistických výletov sme úspešne zakončili pripravení vrátiť sa do študentsko-pracovnej reality končiaceho sa leta.