Holandsko '10


	Po minuloročnej skúsenosti s leteckým presunom na miesto cyklovýletu, sme sa rozhodli si to tento rok zopakovať. Vybrali sme sa do Holandska - krajiny nie len tulipánov a veterných mlynov, ale aj najlepšej siete cyklistických chodníkov na svete, nekonečnej roviny, "anglického" počasia, či sústavného protivetra. Do Holandska sme prišli letom z Viedne do Amsterdamu 9. augusta 2010, bicyklovali sme potom nasledujúcich jedenásť dní a domov sme sa vrátili večer 21. augusta 2010. Trasu výletu sme nemali vopred pevne naplánovanú, takže o tom, že pôjdeme najprv na juh, urobíme okruh a do Amsterdamu sa vrátime zo severu, sme sa rozhodli len niekoľko hodín pred prvým nasadnutím na bicykle. Na bicykloch sme prešli spolu asi 550 kilometrov, časť trasy na juhu (cca 100 km) sme prešli vlakom. Keďže sa od mája tohto roka venujeme aj geocachingu, skúsili sme počas našej cesty nájsť aj niekoľko skrýší. Napokon sa nám podarilo úspešne ich "zalogovať" celkovo 12. Základom pre opis výletu na cyklostránkach boli opäť zápisky, ktoré každý večer usilovne robila Renáta.

	PONDELOK (9. august 2010)		UTOROK (10. august 2010)

	Z Bratislavy sme o 17:10 vyrazili na letsko vo Schwechate. Auto sme opäť nechali na neďalekom parkovisku Mazur, odovzdali bicykle a batožinu a čakali na let. Leteli sme spoločnosťou KLM, kde spoplatňovali prevoz bicyklov trochu inak, ako pred rokom u Sky Europe. Pasažier má nárok na bezplatnú prepravu 1 ks batožiny, pričom tou batožinou môže byť aj bicykel. Za každú ďalšiu batožinu sa platí poplatok (na ktorý je zľava, ak sa kúpi vopred cez internet). Bicykle sme teda odovzdali v rámci batožiny "v cene" a dokúpili sme si ešte 1 batožinu "extra", kde sme do jedného batoha napchali takmer všetku našu batožinu (stan, obe cyklotašky a ich obsah). Zbytok sme si zobrali so sebou ako príručnú batožinu. Do Amsterdamu sme prileteli o 22:25. Po asi 20-minútovom bezúspešnom čakaní na bezplatný shuttle bus do hotela Ibis sme si zobrali taxík. Hotel bol O.K., no neposkytoval možnosť odložiť si tam na takmer dva týždne náš veľký batoh. Nakoniec sme pracovníčku recepcie nejako presvedčili a dovolila nám ho nechať vzadu v "Service Room". Niečo pred polnocou sme zaľahli do postele.		Pospali sme si do deviatej a po raňajkách (ešte z domácich zásob) nasledovala montáž bicyklov a prebaľovanie batožiny do cyklotašiek. Okolo pol dvanástej sme sa sa vybrali smerom na Leiden a potom na Haag. Hneď pri hoteli začínala cyklocesta, takže už prvé metre sme absolvovali na cestách vyhradených len pre cyklistov. Podľa tabule bolo do Leidenu 30 km a do Haagu 45 km. Trasa rovinatá, no už po pár metroch sme pocítili silu holandského protivetra. Asi aj preto sme sa vliekli ako slimáci, rýchlosťou v priemere 15 km/hod. Krajina bola pekná, popri cestách sú kanály so stojatou vodou, pekné domčeky s upraveným okolím, farmy s koníkmi, kozami, ovcami a polia plné zemiakov, repy, divného kalerábu a párkrát sme zahliadli aj kvetinové polia. Obed sme si dali pri zátoke Bluitekaag a okolo 15:00 sme dorazili do mesta Leiden. Hneď skraja pri dvoch malých veterných mlynoch sme si dali prestávku - prečítali sme si niečo o meste - a začalo poprchávať. Pokračovali sme do centra mesta a tu nás už chytil riadny dážď. Skryli sme sa na námestí pod stromami, ale keďže už ani stromy nestačili, presunili sme sa pod výklenky čínskej reštaurácie. Čakali sme asi 40 minút a nakoniec sme to vzdali. Obliekli sme si pršiplášte a vydali sa ďalej na cestu do Haagu, prípadne do nejakého kempu. Bicyklovať v daždi bolo poriadne nepríjemné a samozrejme stále sme sa morili aj s protivetrom. Išli sme cez Leiden, Haagweg a keď Matúš zbadal kemp, hneď sme zabočili, za dažďa postavili stan a ponáhľali sa dovnútra. Niečo sme zjedli a ešte za vidna išli spať.


	STREDA (11. august 2010)		ŠTVRTOK (12. august 2010)

	Celú noc pršalo, striedavo slabšie a intenzívnejšie. Ráno okolo 7:00 sa prvý vystrčil zo stanu Matúš. Jeho správy po návrate neboli nijako optimistické, obloha stále zatiahnutá a vonku chladno. Vstali sme napokon až o 9:00, keď už bolo celkom teplo a svietilo slnko. Začali sme teda sušiť veci. Najprv bicykle, potom pršiplášte a stan. Okolo 10.30 sme sa vybrali do Haagu. Z kempu to bolo len niečo okolo 10 km, samozrejme zasa po cykloceste. Pred obedom sme už boli v meste a vydali sme sa hľadať jedinú cache, ktorú sme mali v tomto meste naplánovanú. GPS nás viedlo mimo centra, do rozľahlého parku - Clingendael. Skrýšu sme našli a v parku sme da zdržali dlhšie. Potom sme sa vybrali do centra. Prehliadku sme začali na starobylom Binnenhofe, pokračovali sme okolo paláca smerom na ulicu Lange Voorhout, kde zrejme býva nejaký trh (podľa opustených stánkov), zvonku sme si obzreli Palais Lange Voorhout a cez park plný moderných veľkých sôch sme prešli nazad k Binnenhofu. Tu na námestí sme odstavili bicykle, a dali sme si obed - McDonaldové menu a z vedľajšieho stánku vyprážanú rybu s majonézovou omáčkou a hranolkami. Ryba nám zachutila a keďže sme zistili, že ju v Holandsku predávajú takmer všade, ešte sme si ju počas nášho výletu niekoľkokrát dali. Po obede sme ešte omrkli palác Noordleinde, kde pracuje kráľovná a po rušných uliciach sme prešli k palácu Vredespalais, kde je sídlo medzinárodného súdneho dvoru. Odtiaľ sme sa zasa po cykloceste cez centrum vydali do mesta Delft, ktoré je preslávené delfským porcelánom. Vzdialenosť opäť veľmi malá - niečo cez 10 km. Cesta ubiehala príjemne. Hneď po vstupe do mesta nás zaujal zelený kovový zdvíhací most. Bolo tu veľké množstvo kanálov, cez ktoré bolo veľmi veľa mostíkov s bielymi plotmi a reštauráciami na lodiach. Na vode kvitli lekná, na uliciach kopa ľudí a v diaľke silueta starého kostola. Prišli sme do centra, na veľmi pekné námestie s kostolom, radnicou a množstvom domov z 90-tych rokov 19. storočia. Z centra sme ešte prešli ku kostolu Oude Kerk a vybrali sa opäť hľadať nejaké geoskrýše. Prvé dve neúspešne, tretiu a štvrtú už áno. Pri tej štvrtej (Delft Nano Cache) sme sa dokonca stretli s miestnou kešerkou Katiou, ktorá našla skrýšu tesne pred nami. Chvíľu sme podebatili a potom sme sa vybrali smerom na Rotterdam. V Rotterdame sme pomerne rýchlo našli veľký kemp, kde sme sa ubytovali a strávili ďalšiu noc. PIATOK (13. august 2010) Dnešné ráno bolo až podozrivo slnečné. Bolo tak krásne, že by sa patrilo vstať skôr. Lenže... keď je v noci zima a nedá sa spať, tak ráno sa dá. Nuž a to znamenalo vstávanie o deviatej, potom balenie vecí a stanu. Okolo 10. už bolo zamračené, dokonca zahrmelo. S nami to už ale nič nerobí. Pokračovali sme ďalej v balení. A potom už poď ho ďalej na juh do Goedereede. Prišli sme tam okolo obeda a v hoteli “U zlatého leva” sme si dopriali Café latte a Ijskafe. Zrejme bol trhový deň, práve chystali stánky. Goedereede je veľmi pekné a typicky holandské mestečko. S vodným kanálom, kvetmi, príjemnými ľuďmi, s upravenými domčekmi. Z Goedereede sme išli na juh – ako inak – proti vetru. Nabudúce budeme múdrejší a trasu navrhneme určite od mora, nie k nemu. Mesto Renesse bolo vzdialené asi 20 km, minimálne polovica tejto vzdialenosti sa išla po ceste, kde bola umelá pevnina a z oboch našich strán iba voda. Na mape to vyzerá síce ako most, ale v skutočnosti je to umelá pevnina. Na nej je cesta pre autá, cyklocesta, po okrajoch sú loďky, vo vode surferi a dokonca občas pri vode sú postavené stany či odparkované trailery. Cestou nás raz postrašil dážď, ale netrval dlho, takže sme nezmokli. V Renesse bol trh už v plnom prúde. Boli tam trampolíny, predajcovia topánok, odevov, strašne veľa reštaurácií, kaviarní a cukrární. Na obed sme si dali znova vyprážané ryby s omáčkou a hranolkami. V obchode sme si doplnili zásoby potravín, ešte sme urobili dokumentačné zábery kostola a mesta a pobrali sme sa opäť na juh, na hrad Burg-Hampstede, potom na Middelburg. Cestou sme sa zastavili poobdivovať holandské pieskové duny. Odtiaľ sme mali zaujímavú cestu, lebo more sme prekročili pomocou Oosterscheldekering. Táto bariéra meria asi 8,5 km, fúkal dosť silný protivietor, ale išlo sa ešte celkom dobre. Z jednej strany do betónových pilierov narážalo more a penilo sa, na druhej vyzeralo celkom pokojne. Asi v polovici sa cyklocesta presunula troche nižšie od hlavnej cesty, išli sme viac popri mori a veterných elektrárňach. Po tejto bariére sme prešli až na ďaší ostrov, na ktorom je Middelburg. Po okrajoch mora, lesíkmi aj popri ceste sme sa priblížili k nášmu cieľu. Cestou sme si odfotili aj prvý veterný mlyn. 5 km od mesta sme sa usalašili v kempe. Máme výborné miesto, všetko píšem za zvukov svetových hitov, ktoré naši nemecké susedia neúnavne vyhrávajú na gitare a vyspevujú si. Ešte šťastie, že nemajú v láske hity zo Schlagerparade.		Krátko po zobudení začalo znova pršať, takže sme sa s raňajkami a balením veľmi neponáhľali. Keď konećne prestalo, vybrali sme sa do centra Rotterdamu. Prišli sme pred známe Maritiem Museum (námorné múzeum), pred ktorým stojí bojová loď De Buffet. Neďaleko je ďalší symbol mesta - socha De Verwoeste Stad, ktorá pripomína bombardovanie mesta počas 2. svetovej vojny. Ďalej sme pokračovali k stanici Blaak, vedľa ktorej stojí mnoho moderných stavieb (budova v tvare ceruzky, domy v tvare kociek zo skladačky). Historický Witte Huis sme si odfotili od lodeníc, kde práve v plnom prúde prebiehala oprava jednej lode. Blízko mosta Willemsbrug sme odlovili jednu z viacerých rotterdamských kešiek, pokračovali k mostu Erasmusbrug, spod ktorého vyrážajú vyhliadkové lode Spido. Pokračovali sme smerom na juh mesta, do štvrti Katendrecht (ulovili sme našu prvú virtuálnu cache), cez tureckú štvrť (s vynikajúcimi Doner Kebabmi) a Rotterdan sme opustili vydaním sa na juhozápad do mestečka Brielle. Cestou sme stretli skupinku deviatich nemeckých cykloturistov, s ktorými sme potom prešli pomerne dlhú cestu. Raz viedli oni nás, potom zasa my ich. Keď sa strhla silná búrka, boli sme práve vpredu a stihli sme sa skryť na benzínpumpe. Nemci okolo nás prefrčali už celí mokrí. Keď prestalo, pokračovali sme, no asi 2 km pred Brielle znova začalo pršať. Úkryt sme tentoraz našli pod strieškou parkoviska bicyklov, strávili sme tam necelú hodinu. Potom sme prešli historickým Brielle, pozreli kostol, zátoku a lode. Z Brielle sme ďalej pokračovali na juhozápad, smerom na mesto Goedereede. Asi 12 - 14 km pred Goedereede sme začali hľadať kemp, miesto sme napokon našli až v treťom v poradí, plnom bizarných maringotiek, ozdôb a sošiek. Ľudia si do kempu navláčia kopec zbytočností. Súčasťou kempu bola malá farma plná zvierat (kone, poníky, srnky, ...) SOBOTA (14. august 2010) Okolo desiatej sme zbalili stan a vyrazili smerom na Middelburg. Asi prvýkrát sme na oblohe nevideli ani obláčik, vyzeralo to na pekný deň, akurát predpoveď počasia tvrdila niečo iné. Do Middelburgu sme prišli pred obedom a na hlavnom námestí bol znova trh – mali tam starožitnosti, odevy, nádherné a lacné kvety, kopec zbytočností a použitých vecí. Bolo tu veľmi veľa ľudí a tiež veľa ich posedávalo v reštauráciách. Obišli sme trh, obzreli sme si radnicu a išli sme k budovám opátstva. Tu bol neuveriteľný pokoj a ticho. Prešli sme ulicami starého mesta opäť k radnici a odtiaľ mostom cez rieku na vlakovú stanicu. Kúpili sme si lístok do Dordrechtu, naložili bicykle na najbližší vlak (odchádzal každú hodinu, vždy 1 minútu pred celou) a v staničnom bufete sme si kúpili niečo pod zub. Vlak odišiel presne o 12:59, cesta do Dordrechtu trvala asi 70 minút. Zo stanice sme sa vybrali na chvíľu do mesta a potom už sme hľadali cyklocestu na Kinderdijk, ktorý patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, vďaka tam stojacim 19 veterným mlynom. Riadne nás demotivovala motanica ciest a nie vždy jasné značenie, a tak sme prvýkrát museli zapnúť GPS. Do Kinderdijku sme prišli okolo piatej večer a vybrali sme sa rovno za veternými mlynmi. Celá cestička bola plná turistov. Previezli sme sa pomedzi mlyny, pofotili sme si ich a urobili pár záberov na kamere. Z Kinderdijku sme sa vybrali na severovýchod do mesta presláveného syrmi – Gouda. Cesta ubiehala príjemne, trochu sme si ju skrátili kompou. Cesta viedla pomedzi pastviny a ponad dedinky. Bol to vlastne breh kanála. V strmých záhradách sa pásli ovce, kozy, oslík. Všetky domy boli pekne upravené, špeciálne nás zaujala výzdoba okien. Asi 4 km pred mestom Gouda sme našli zatiaľ jediné miesto, kde by sa dalo kempovať nadivoko. Zastali sme a postavili sme si teda stan. Uvidíme, či tu budeme aj ráno.




	NEDEĽA (15. august 2010)		PONDELOK (16. august 2010)
	Kempovanie nadivoko sme my aj naše bicykle prežili bez problémov. Vstali sme o čosi skôr a vyrazili už okolo ôsmej. Na raňajaky sme okrem iného zvládli pol litra čokoládového pudingu (chocolate vla), ktorý sme kupovali v domnení, že ide o kakao, keďže to predávali v krabici a nie v kelímku. Oproti včerajšku sa ochladilo a fúkal pomerne nepríjemný vietor. Prvá naša zastávka bola v meste Gouda. Kanály v meste boli vyzdobené atrapami bochníkov syra, všade v obchodoch boli syry všemožných veľkostí a tvarov. Chceli sme nahliadnuť aj do kostola, okolo ktorého bolo odstavených asi 100 bicyklov a dnu sa asi konala omša, no všetky dvere boli zamknuté a vonku ani človeka. Na námestí sme si teda v hoteli Zwan dali čierny čaj s holandskými waflami, odlovili 3 geokešky a vydali sa na 37-kilometrovú cestu do mesta Utrecht. Šliapanie proti vetru bolo strašné. V mestečku Woerden sme stretli skupinku cyklistov na bicykloch značiek Dema a Author, takže šlo asi o nejakých našincov (žeby zájazd cestovnej kancelárie Poznání, ktorou sme sa inšpirovali a ktorí cestujú presne opačným smerom ako my?) Do Utrechtu sme dorazili až okolo 16:00. Najedli sme sa v KFC a šli pozrieť centrum. Pri katedrále Domtoren (so 112 m vysokou vežou) sa konal podivný festival Summer Darkness, ľudia boli poobliekaní prevažne do čierneho, prípadne boli ešte pomaľovaní, v stánkoch sa predávali rôzne bizarné veci. Nemali sme z tej maškarády veľmi dobrý pocit, a tak sme sa vydali ďalej cez Oude Gracht, Nieuw Gracht, chudobince na Agnietenstraat, von z mesta. Pokračovali sme cyklocestami na Hilversum. Niečo po ôsmej nás ešte stihol chytiť dážď, no po pár minútach sme už boli v kempe Zonnenhoek, kde sme si rýchlo postavili stan a druhú fázu dažďa už prežívame v jeho vnútri.		Pršalo celú noc. My sme boli našťastie suchí, no museli sme baliť mokrý stan, bicykle boli zablatené. Z kempu sme vyrazili až o pol dvanástej, mali sme veľmi dlhé ráno. Najprv sme sa na krátko zastavili v meste Hilversum a potom sa vydali smerom do mesta Naarden. Dorazili sme tam asi po hodine. Naarden je veľmi pekné, malé mesto, známe tým, že je tu pochovaný Ján Amos Komenský. Mesto je bývalou pevnosťou s dvomi vodnými priekopami, postavená v tvare hviezdice. Prišli sme ku kostolu Grote Kerk, pred ktorým je veľká socha Komenského, ktorú dala postaviť československá vláda ešte v 50-tych rokoch. Kostol otvárali až o hodinu, takže sme sa ešte vydali po okružnej ceste mestom, vyliezli sme na kopčeky opevnenia a vychutnali si výhľady. Z Naardenu sme potom prišli do mestečka Muiden, kde je hrad Muiderslot. Prešli sme centrom mesta, na obed sa zastavili vo fastfoode pri múzeu (pevnosti) Muidefort, ochutnali miestne jedlo s názvom Loempia (slaná vypražená palacinka plnená zeleninou a mäsom, poliata omáčkou). Z Muidenu sme cez Muidenberg chceli prejsť do provincie Flevoland, konkrétne do mesta Almere. Trochu sme sa tu stratili (čo sa nám inak v Holandsku nestávalo) a asi po hodinovom blúdení sme potom v Almere našli aj správnu cyklocestu na Lelystad. Mesto Almere je jedným z najmladších miest Holandska, keďže tak ako celý Flevoland leží na území získanom vysušovaním mora v 20. storočí. Cesta z Almere do Lelystadu bola široká a viedla lúkou a lesom. Nikde žiaden kemp, takže sme museli riadne zamakať, aby sme sa dostali až takmer do Lelystadu. O ôsmej večer úspešne staviame stan. O desiatej začína pršať. A my v tej chvíli ešte netušime, že to bude najdlhší dážď, aký sme kedy na ktoromkoľvek cyklovýlete zažili.

	UTOROK (17. august 2010) Zobudili sme sa do daždivého rána. Na raňajky sme si dali čerstvé croissanty, ktoré večer predtým Matúš objednal na recepcii. No nič nenasvedčovalo tomu, že by sa počasie mohlo umúdriť. Rozhodli sme sa teda zostať a čakať. Občas aj na chvíľku prestalo, rozhodovali sme sa, či to zabaliť a vyraziť, no onedlho sa znova rozpršalo ako z krhly. A takto to trvalo celý deň. Preležali a presedeli sme ho teda v stane. ŠTVRTOK (19. august 2010) Počas raňajok znova padlo zopár kvapiek dažďa, no tentoraz to netrvalo dlho a nezabránilo nám sa pobaliť a vydať ďalej na cestu smerom na juh do dedinky Zaanse Schans. Opäť sme sa ocitli v skanzene, vošli sme do vnútra veterného mlynu firmy na výrobu farieb De Kat. Dostali sme aj papierového sprievdcu v slovenčine a mohli si prezrieť všetky časti mlyna. Bol dokonca v prevádzke, bolo veterno ako vždy. V dedinke je viacero ďalších mlynov, na pílenie dreva, výrobu olejov a múky, a pod. Nachádza sa tu aj prvý obchodík, ktorý otvoril Albert Heijn v roku 1897. Dnes je po celom Holandsku celá sieť obchodov značky AH (Albert Heijn). Zastavili sme sa ešte v dielni na výrobu drevákov, v souvenir shope a vonku si vypočuli, ako hrá nórsky žiacky orchester Uhorské tance. Potom sme sa presunuli do mestečka Zaandijk, naobedovali sa tam a v miestnom cykloshope kúpili typickú holandskú cyklotašku s motívom tulipánov (vhodnú skôr na bežné nákupy ako na turistiku). Ďalšia cesta smeron na Amsterdam bola príjemná, vietor bol asi s nami. Dorazili sme do kempu Vliegenbos a ubytovali sa hneď na dve noci. Bol to náš najdrahší kemp (47,40 € / 2 dni), sme v hlavnom meste, je tu stan na stane. Večer je nad nami ohňostroj, asi z príležitosti predvečera Matúšových narodenín...		STREDA (18. august 2010) Chvíľu pred ôsmou ráno začalo opäť pršať. Zdalo sa nám, že sa zopakuje včerajší deň, čo nám veľmi náladu nezlepšovalo. Po raňajkách (znova tie dobré croissanty) však predsa len prestalo pršať, obloha sa začala trhať a nám svitla nádej, že dnes sa nám podarí prejsť po najdlhšej umelej pevnine medzi Flevolandom a provinciou Noord-Holland. Zbalili sme sa teda a vydali do mesta Lelystad. Je vidno, že je to nové mesto, všetko je moderné, všade sa stavia. Po cyklochodníčkoch sme sa dostali do prístavu, kde kotví replika lode Batavia (originál sa plavil v roku 1629 a potopil sa s 341 ľuďmi na palube). V Batavia Stad nachádzame aj sochu Cornelisa Lelyho, ktorý pracoval na vysušovaní Zuiderzee a vytvorení pevniny nazvanej Flevoland. Potom sa už vydávame na Afsluitdijk, čo je 25 kilometrov dlhé umelé prepojenie medzi dvomi časťami Holandska a medzi dvomi mestami - moderným Lelystadom a historickým Enkhuizenom. Celé prepojenie stavali 18 rokov (v 50-tych až 70-tych rokoch). V Enkhuizene sme si dali na obed obľúbené a všadeprítomné ryby s hranolkami a majonézou. Potom sme už išli do múzea - skanzenu Zuiderzee. Dal by sa tam stráviť aj celý deň, no keďže sme prišli až o tretej popoludní, stihli sme aspoň vonkajší okruh (domčeky, mlyny, škola, kostol, remeslá, lov, obchod, herci, zvieratá). V skanzene sme boli až do záverečnej (17:00) a po doplnení zásob v obchode sme sa vydali ďalej do mesta Hoorn. Prešli sme jeho centrom a za mestom sme našli kemp. Stan sme si postavli pri kanáli s kačkami, miesto máme pekne oddelené živým plotom, je to jeden z najkrajšie upravených kempov, kde sme boli. PIATOK (20. august 2010) Celý deň sme venovali chodením po Amsterdame, bicykle zostali v kempe. Do mesta sme vyrazili po raňajkách, tesne pred 10. hodinou. Najprv asi 15 minút peši, potom kompou k hlavnej stanici. Odtiaľ sme sa chvíľu nechali viesť davom ľudí smerom do centra mesta. Začali sme na novej strane (Nieuwe Zijde) v kostole sv. Mikuláša, potom po ulici Warmoesstraat až na námestie Dam k palácu Koninklijk a národnému pamätníku (dva kamenné levy). Ďakej sme sa vydali rušnou obchodnou ulicou Kalverstraat až na nádvore Begijnhof, kde nás zaujal kostol Engelse Kerk a neďaleký najstarší drevený dom v Amsterdame. Odtiaľ sme sa vybrali do ďalšej štvrte, na starú stranu (Oude Zijde) do štvrte červených svetiel (so slečnami vo výkladných skriniach a všadeprítomnou marihuanovou arómou) a ďalej ku kostolu Oude Kerk. Popri univerzite a Raamgrachte sme prešli k Rembrandtovmu domu, pri ktorom sa rozprestieral blší trh na Waterlooplein s mnohými starými haraburdami a oblečením. Po krátkom nákupe v AH a občerstvení sme sa vrátili na námestie Nieuwmarkt a odtiaľ potom znova okolo hlavnej stanice až do štvrte grachtov (kanálov). Prešli sme popri múzeu Anne Frank Huis do časti Jordaan, plnej úzkych elegantných uličiek, grachtov a stromov. Potom krátka zastávka na nákupy v Kalverstraat a napokon najjužnejšia štvrť centra Amsterdamu, tzv. múzejná štvrť. Prešli sme sa popri niekoľkých múzeách, aby sme skončili na tráve v parku medzi oddychujúcimi a piknikujúcimi ľuďmi. Boli sme už z celodenného chodenia dosť unavení, tak sme si dali ešte zmrzlinu a pobrali sa pešo späť k hlavnej stanici, na kompu a do nášho kempu. Večerali sme kempingovú pizzu a ako dezert sme si dali obľúbené holandské wafle.


	SOBOTA (21. august 2010) Posledný deň nášho výletu nás čakala asi 25-kilometrová cesta cez Amsterdam na letisko. Let bol naplánovaný až na 20:10, takže sme sa nemali kam ponáhľať, kemp stačilo opustiť do jedenástej. Vydali sme sa zmova ku kompe, potom okolo hlavnej stanice cez štvrť grachtov smerom k letisku. Absolvovali sme ešte krátke zastávky na jedlo a posledné nákupy, odlovenie poslednej holandskej geokešky a vyzdvihnutie ruksaku s cyklovakmi v hoteli, kde sme si ich celé dva týždne nechali. Na letisko sme dorazili okolo 15. hod., pustili sme sa do prebaľovania vecí a zbalenia bicyklov do cyklovakov. Potom už nasledovalo len odovzdanie batožiny (jemne sme prekročili hmotnostný limit, ale nechali nás bez sankcie) a krátenie si času chodením po letiskových obchodoch. Po pristátí vo Viedni sme si vyzdvihli auto a šťastne sa vrátili do Bratislavy.