 |
| 20. júla 1998 ráno okolo deviatej sme sa konečne vybrali na dlho plánovaný cyklistický výlet. Po minuloročnom putovaní okolo Slovenska sme sa tentoraz rozhodli pozrieť trošku ďalej - do Poľska a na Moravu. Aj keď sa nás na výlet chystalo pôvodne až osem cyklistov, na cestu sme sa nakoniec vybrali len traja (Paľo, Maťo, Matúš). Naplánovali sme si prejsť trasu po juhu Poľska, Morave a časti Slovenska v rozsahu okolo 550 km za 10 dní, no prešli sme napokon viac. V deň nášho odchodu z domu postihli strednú Európu (a v podstatnej miere aj východné Slovensko) jedny z najväčších povodní za posledné roky. Odišli sme teda práve včas a počas prvých dní nášho cestovania sme ani netušili, čo sa doma deje. Nasledujúci popis výletu vyšiel v tom istom znení v Kultúrnom mesačníku mesta Sabinov č. 9/98. |
|
|||
|
PONDELOK (20. júl 1998)
|
UTOROK (21. júl 1998)
|
|||
 |
 |
|||
| Plní optimizmu a fyzických síl sme sa vybrali zo Sabinova smerom na Starú Ľubovňu a odtiaľ smerom k poľským hraniciam. Po starom známom stúpaní na Pusté Pole nás nepríjemne prekvapilo štvorkilometrové prudké stúpanie za Starou Ľubovňou. Ako sa neskôr ukázalo bol to ten najhorší kopec počas celej našej cesty po Poľsku a Morave. Po jeho zvládnutí nás už však čakalo dlhé klesanie až do Poľska a potom až do Noweho Saczu. Večer sme si prezreli mesto, občerstvili sa a išli hľadať nejaké vhodné miesto na prenocovanie za mestom. Naša voľba spať pri rieke však nebola šťastná, lebo ráno sme sa zobudili celí doštípaní od komárov (najmä Maťo, ktorý nespal v stane, ale vonku). | Druhý deň nášho cestovania opäť sprevádzali tropické horúčavy, a to prakticky hneď od skorého rána až do večera. Cesta do Brzeska bola až na jeden prudší kopec, ktorý sme navyše museli zvládnuť bez jedinej kvapky vody, veľmi príjemná. Po doplnení zásob vody v Brzesku a oddychu cez obedňajšie horúčavy, sme sa vybrali na nie veľmi príjemnú cestu do Krakowa. Časté striedanie krátkeho a prudkého stúpania a klesania nemalo konca a sprevádzalo nás prakticky na celej Brzesko-Krakow. Druhú noc sme strávili na vykosenej časti poľa asi 30 km pred Krakowom, kde nás večer prekvapili Poliaci zbierajúci seno. Našťastie nemali nič proti nášmu prenocovaniu. | |||
 |
 |
|||
|
STREDA (22. júl 1998)
|
||||
 |
||||
| Doobeda cestou do Krakowa sme sa ešte zastavili v centre neďalekého soľného mesta Wieliczka. Na obed sme dorazili do centra Krakowa, trochu sme sa v ňom zorientovali a vybrali sme sa hľadať nejaký kemping. Napokon po poldruhahodinovom bicyklovaní sme ho našli a ubytovali sme sa. Kemping bol však vzdialený asi 12 km z centra mesta. Potom, čo sme v kempe nechali väčšinu svojich vecí, sme sa s odľahčenými bicyklami vrátili späť do centra Krakowa. Cestou sme zažili nepríjemnú dopravnú kolíziu, keď po nečakanom zabrzdení Matúša a následne za ním Maťa, už Paľo nestihol zastaviť (keďže práve niečo pil) a po náraze spadol. Našťastie mu po páde zostalo len pár nepríjemných odrenín. V Krakowe sme ostali až do večera, kde sme si prezreli historické centrum a palác Wawel. Príjemne nás prekvapili kvalitné cesty pre cyklistov okolo Wisly. Už za tmy sme sa vrátili do kempu, kde sme strávili tretiu noc. |
 |
|||
|
ŠTVRTOK (23. júl 1998)
|
PIATOK (24. júl 1998)
|
|||
 |
 |
|||
| Po doobedňajšom oddychu v kempingu sme o dvanástej odišli z Krakowa smerom do Wadowic. Navštívili sme centrum tohoto mesta, známeho predovšetkým ako rodného mesta pápeža Jána Pavla II. Nenavštívili sme však rodný dom Karola Wojtylu, lebo sa nám ho nepodarilo nájsť. Ako sme sa po návrate domov dozvedeli, dom bol neďaleko centra za kostolom, pred ktorým sme sa fotografovali. O šiestej večer sme opustili Wadovice a o pol ôsmej sme už boli pred značkou našej ďalšej zastávky - Osvienčimu. Prenocovali sme opäť na vykosenom poli. | Prebudili sme sa do nie príliš príjemného ranného počasia, no oblačno a jemný dážď už na obed vystriedala opäť čistá obloha a horúco. Niečo vyše dvoch hodín sme strávili v obrovskom komplexe bývalého koncentračného tábora Oswiecim - Auschwitz. Séria pôvodne zachovaných budov ohradených dvojitým oplotením, plynovej komory a krematória, dobových dokumentov a fotografií zanechá v návštevníkovi strašný dojem z toho nacistického tábora smrti. Z Osvienčimu sme potom v našej ceste pokračovali cez Bielsko - Biala (kde sme opäť navštívili centrum a doplnili si zásoby) postupne k českým hraniciam. | |||
 |
 |
|||
|
SOBOTA (25. júl 1998)
|
NEDEĽA (26. júl 1998)
|
|||
 |
 |
|||
| Po ďalšej noci strávenej na poli sme pokračovali v ceste návštevou posledného poľského mesta - pohraničného Ciezsyna. Po prekročení poľsko-českej hranice sme sa zastavili v Českom Těšíne a neskôr v Karvinej. Po dlhom putovaní Poľskom nás v Čechách príjemne prekvapilo oveľa lepšie riešenie výstavby ciest. I keď sme sa pohybovali v oveľa hornatejšom kraji, cesta vždy viedla tak, akoby sme išli po rovine. Takisto značenie ciest bolo oveľa prehľadnejšie. Za Karvinou nás prvýkrát zastihol nepríjemný lejak a niečo vyše hodiny a pol sme museli prečkať v autobusovej búdke. Večer sme došli do Ostravy, z ktorej centra sa nám akosi nepodarilo vymotať, a tak sme ďalšiu noc prežili pod stromami parku pri sídlisku (bez stanu}. | Ráno sme sa opäť presunuli do centra Ostravy do katedrály na sv. omšu. Na jej konci kňaz v oznamoch vyzýval na charitatívnu pomoc obetiam záplav vo východných Čechách a na východnom Slovensku. Po omši sme si hneď kúpili noviny a až potom sme sa dozvedeli, čo sa v deň nášho odchodu na cestu dialo u nás doma. Dažďom sme sa s výnimkou všerajšieho lejaku úspešne vyhýbali po celý čas a o záplavách na východnom Slovensku sme nič netušili. Z Ostravy sme odišli okolo obeda. Po krátkej návštev Nového Jičína sme sa okúpali vo vodnej nádrži v Hodslaviciach neďaleko Valašského Meziříčí, kde sme aj prenocovali. | |||
|
PONDELOK (27. júl 1998)
|
||||
 |
||||
 |
Z Hodslavíc sme odišli popri Valašskom Meziříčí do Vsetína, kde sme sa zastavili v centre mesta, doplnili si zásoby a oddýchli si. Pokračovali sme v ceste k slovenským hraniciam. V Horní Lideči sme sa ešte zastavili v "hospodě" na jedno dobré české pivo a cez Lyský priesmyk sme sa dostali z Moravy na Slovensko. Paradoxné bolo, že na hraničných priechodoch medzi Slovenskom a Poľskom a medzi Poľskom a Českom sme boli kontrolovaní jediným colníkom, no pohraničné územie medzi Českom a Slovenskom je asi 600 m dlhé, na ktorého začiatku je česká kontrola a na konci slovenská (bodaj by sme už boli všetci v Európskej Únii). Do večera sme došli do Púchova, kde sme si na železničnej stanici zistili odchody vlakov do Kysaku a za mestom sme si našli miesto na prenocovanie. | |||
|
UTOROK (28. júl 1998)
|
||||
 |
||||
|
Po noci strávenej na pekne vykosenom trávniku opustenej chaty neďaleko Púchova sme o desiatej
nasadli aj s bicyklami do vlaku. O druhej poobede sme už boli v Kysaku. Po vystúpení
z rýchlika sme opäť nasadli na bicykle a vybrali sme sa na záverečnú časť našej cesty - do
Sabinova. Kompletnú trasu našej cesty sa nám podarilo zvládnuť za 9 dní, stihli sme to teda o deň skôr sko sme predpokladali. Bolo to predovšetkým vďaka bezproblémovému priebehu celej akcie - |
výbornému počasiu, žiadnym poruchám na bicykloch a žiadnym zdravotným problémom. Po predchádzajúcich výletoch na bicykloch nás príjemne prekvapilo najmä to, že sme nemali žiaden defekt, či roztrhnuté brzdové lanko. Prešli sme na bicykli spolu 684 kilometrov za viac ako 40 hodín čistého času. Prežili sme niekoľko krásnych dní, videli kus sveta a už teraz sa tešíme na niektorú z ďalších cyklistických akcií v budúcnosti. | |||
