Praha '99

V lete 1999 sme absolvovali trinásťdňový výlet po českých krajoch. Hlavným cieľom našej cesty bolo zopár dní sa zdržať v Prahe a poriadne ju pritom preskúmať. Keďže sme nechceli strácať čas cyklistickým presunom z východu Slovenska až na Moravu po cestách, ktoré sme už v minulosti absolvovali, začiatkom nášho putovania bola Bratislava. Tu sme sa dopravili vlakom. Už tradičný problém našich ciest - presvedčiť niekoho, aby sa dal na niekoľkodňové šliapanie do pedálov - sa nám tentokrát nepodarilo vyriešiť. Po prísľuboch potenciálnych zúčastnených a počiatočnom nadšení z možnej cesty nezostalo napokon nič, a tak sme zostali len my skalní. Vyrazili sme 9. júla 1999 a doma sme boli 21. júla 1999. Štyri dni sme strávili v hlavnom meste, takže za zvyšných deväť dní sme prešli 867 km.

	PIATOK (9. júl 1999)		SOBOTA (10. júl 1999)

	Počasie na začiatku prázdnin nebolo najlepšie. Takmer každý deň pršalo, fúkal nepríjemný vietor a ani s teplotami to nebolo ideálne. Čakať dlhšie na zlepšenie sme už však nemohli. Ubytovanie na internáte sa blížiacim sa desiatym júlom končilo, nebolo teda kam ísť, len opusiť Bratislavu smerom na západ. Po krátkom zastavení sa v poisťovni v Karlovej Vsi sme sa vybrali nepríjemným stúpaním proti vetru do Dúbravky. Situácia sa mierne zlepšila na úseku Stupava-Malacky, takže v tejto časti cesty sme nabrali trochu optimizmu, ktorý sme potom strácali druhú polovicu dňa. V Malackách sme sa zastavili na obed. V samoobsluhe sme si kúpili šalát, o ktorom má Maťo asi dodnes podozrenie, že nebol z najčerstvejších . V priebehu niekoľkých hodín mu totiž čosi spôsobilo nepríjemné žalúdočno-črevné problémy. Keďže v Malackách začalo pršať, chvíľu sme sa tu zdržali. Keď to bolo čo len trochu možné, pokračovali sme v ceste, no už onedlho nás zastihol poriadne prudký lejak. Usadili sme sa na benzínovej pumpe vo Veľkých Levároch, kde nám neostávalo nič iné len čakať a dúfať, že to pominie (v Maťovom prípade to znamenalo aj spoznať sociálne zariadenie benzínky a dať svoje vnútornosti do poriadku). Po miernom zoslabení dažďa sme vyzbrojení pršiplášťami pokračovali do Kútov, kde po dokúpení potravín a telefonáte domov konečne prestalo pršať. Po bezproblémovom prechode hranicami sme si v Lanžhotskom parku dali suchú večeru a pokračovali cez Břeclav do dediny Lednice. Keďže sa deň chýlil ku koncu a my sme boli radi, že sme ho zvládli, tak ako sme ho zvládli, rozhodli sme sa ukončiť pre tento deň ďalšie šľapanie. Zastavili sme sa ešte v Lednickej "hospodě" na jedno dobré čapované pivko ("Černá hora" za 9,50- Kč). Za Lednicami sme si vyhliadli peknú veľkú lúku, kde sme sa rozhodli stráviť noc. Pravdepodobne sme porušili nejaký z ochranárskych zákonov, lebo tá lúka bola "chráněnou přírodní oblastí Pastvisko" a my sme si náš stan postavili priamo uprosted nej. V noci nás opäť zastihol dážď, no stan nás nesklamal a oddýchli sme si dobre.		I nasledujúce ráno bolo daždivé, no hneď nato, čo sme zbalili náš mokrý stan, dážď pominul. Celé dopoludnie nám však život znepríjemňoval dosť prudký protivietor. Našťastie, neskôr zoslabol. V Hrušovanoch u Brna sme sa zastavili v hostinci na dobrú klobásu, ktorú sme zaliali chmeľovým mokom ("Starobrno" za 10,- Kč). Až po Ivančice ďalej naša cesta pokračovala po veľmi prijateľnom teréne, no potom prišlo pomerne nepríjemné stúpanie až do Náměšťa nad Oslavou. Posledných podvečerných 20 kilometrov do Třebíče už potom bolo iba pohodovou jazdou. V Třebíči sme sa pokúsili nájsť kemping, čo sa nám o pol deviatej večer za poriadneho lejaku napokon podarilo. Vybavenie kempu bolo fajn, ceny tiež prijateľné (60,- Kč os./noc). Ešte pred postavením stanu sme si v kuchynke uvarili polievku a najedli sa, potom si dali teplú sprchu, no a medzitým aj prestalo pršať. Tak sme teda rozbalili náš ešte stále vlhký stan, postavili ho a zaľahli na nočný odpočinok.

	NEDEĽA (11. júl 1999)		PONDELOK (12. júl 1999)

	Ešte pred odubytovaním sa z kempingu sme v nedeľné ráno zašli do kostola sv. Martina do centra Třebíče a po omši sme si dopnili potravinové zásoby v nedaľekom supermarkete. Po opustení kempingu sme sa vydali cestou smerom na Telč, z ktorej sme po 20 kilometroch odbočili na sever smerom na Jihlavu. Ani tretí deň na cestách sme sa dažďu nevyhli - tentoraz nás pristihol v centre Jihlavy. Odstavili sme bicykle a využili možnosť vystúpiť na vežu kostola sv. Jakuba, odkiaľ bol veľmi dobrý výhľad na celé mesto. Z Jihlavy sme potom pokračovali ďalej na sever do Havlíčkovho Brodu, kde sme sa v motoreste zastavili na polievku a ďalšie pivo do našej zbierky - tentoraz známe "Krušovice" (13,- Kč). Nasledujúcich 26 kilometrov do obce Golčův-Jeníkov viedlo po príjemnej, väčšinou klesajúcej ceste. V Jeníkove sme ešte ochutnali produkt meštianskeho havlíčkobrodského pivovaru "Rebel" (12,- Kč) a začali sa obzerať po vhodnom mieste na nocľah. Niekde v strede cesty medzi Jeníkovom a Čáslavou sme si našli trávnatú poľnú cestu, kde sme prespali.		V Čáslavi sme sa ráno zastavili na raňajky a kúpili si i Lidové noviny - nech vieme, čo sa okolo nás deje. Ďalšie pokračovanie našej cesty viedlo cez Kutnú Horu na Kolín. Kvalita cesty i terén boli síce veľmi dobré, no s blížiacou sa Prahou nebezpečne pribúdal i počet áut na ceste, a to hlavne veľkých kamiónov. V kolínskom Penny markete sme si opäť doplnili zásoby jedla a pitia a pokračovali v ceste na Český Brod. V ňom sme sa odklonili z hlavnej cesty, keďže sme do Prahy chceli prísť zo severovýchodu do časti Horní Počernice. Išli sme teda vedľajšou cestou na Starý Vestec, kde sme sa zastavili na obed a plzeňský "Gambrinus" (10,- Kč). Popri Čelákoviciach sme potom pokračovali cestou na Prahu, ktorej hranice sme preťali niečo po tretej poobede. Cesta z Bratislavy do Prahy nám teda trvala 3 a pol dňa. V Horných Počerniciach sme potom chvíľu hľadali dom Matúšovej sesternice. Tá však nebola doma a mala sa vrátiť až nasledujúci deň, tak sme si na záhrade postavili stan a odložili veci. Pri podvečernej prechádzke touto časťou Prahy sme sa ešte zastavili v podniku "U Stanice" na čapovaný "Radegast" (10,20-Kč). Po ňom sme už zaľahli na odpočinok plánujúc si ešte trávenie nasledujúcich dní v centre Prahy.


	UTOROK (13. júl 1999)		STREDA (14. júl 1999)

	Bicykle sme sa rozhodli nechať pri dome v Horných Počerniciach a do centra Prahy sme sa vydali autobusom a metrom. Vybavení pomerne kvalitným turistickým sprievodcom sme si naplánovali návštevu niekoľkých pamätihodností. Popri Rudolfine sme cez Mánesov most prešli na druhú stranu Vltavy a po zámockých schodoch vyšli hore na Hradčany. Tam sme strávili podstatnú časť dňa, keďže bolo toho dosť, čo sme chceli vidieť. Z veže chrámu sv. Víta sme si zhruba urobili predstavu o rozložení mesta, navštívili sme Zlatú uličku, staré zámocké schody, letohrádok Belvéder. Ostali sme i na výmenu hradných stráží. Popoludní sme stihli z Hradčanského námestia prejsť ešte Malú stranu a samozrejme Karlov most. Prvý pražský deň sme potom večer uzavreli opekačkou na záhrade, kde nechýbal smíchovský "Staropramen".		V tento deň sme sa rozhodli ešte sa vrátiť na Karlov most a preskúmať ho podrobnejšie. Sprievodca pomerne podrobne popisoval jednotlivé sochy, takže sme ich prešli jednu po druhej. Malou stranou sme potom prešli na Petřín, kde sme vyliezli aj na Petřínsku rozhľadňu, kde sa nám naskytol v poradí druhý pohľad "zvrchu" na Prahu. Z rozhľadne sme potom parkom prešli k Štefánikovmu observatóriu, a potom už petřínskou lanovou dráhou naspäť dole do mesta. Popri Vltave sme sa potom prešli k zaujímavej budove - Tančiacemu domu. Maťo si z neho urobil niečo cez 10 fotografií, tak ho táto stavba zaujala. Napokon sme ešte prešli Karlovo námestie a vyšehradský cintorín, kostol a park.


	ŠTVRTOK (15. júl 1999)		PIATOK (16. júl 1999)

	Tretí deň strávený v Prahe sme začali návštevou Václavského námestia. Tu sme už vošli aj do niekoľkých obchodov a obzreli si tak i takú normálnu každodennú stránku života v Prahe. Ďalej sme sa vybrali na potulky Starým mestom, pozreli si Obecný dom s Prašnou bránou a samozrejme Staromestské námestie s Orlojom. Podvečer sme sa potom presunuli do časti "Výstaviště-Stromovka", kde sme spoza oplotenia sledovali hudobnú šou Křižíkovej fontány. Ostali sme potom v centre mesta až do neskorého večera, keďže sme chceli zažiť i nočnú Prahu. V podniku "U Praotce Čecha" sme ešte zašli na jeden "Plzeňský Prazdroj" a posledným metrom sme sa vrátili do Horných Počerníc.		Na staromestskej radnici sme navštívili výstavu fotografií pod názvom "1989" usporidanú pri príležitosti desiateho výročia nežnej revolúcie. Skvelé fotodokumenty hlboko zapôsobili. Pozreli sme sa potom na židovský cintorín a prešli na druhú stranu Vltavy na Velkopřevorské námestie, kde sa nachádza tzv. "Lennonova zeď". Je to múr pokreslený rôznymi lennonovskými a beatlesáckymi motívmi. Každoročne sa tu pri príležitosti smri Johna Lennona stretávajú fanúšikovia. Napokon sme celé naše štvordňové objavovanie Prahy zakončili v Žižkove - najprv na televíznej veži a potom v miestnej reštaurácii.


	SOBOTA (17. júl 1999)		NEDEĽA (18. júl 1999)

	Ráno sme sa so vstávaním nijako neponáhľali, dobre sme sa teda vyspali a najedli, aby sme o desiatej mohli definitívne opustiť Prahu. Bol to konečne prvý deň nášho výletu, kedy nie len že ani na chvíľu nezapršalo, ale celý deň nám krásne svietilo slnko. Z Prahy sme sa vybrali smerom na Úvaly, Kolín, Týnec a Chvaletice. Cesta bola väčšinou rovinatá, občasné kopčeky nám šľapanie nijako zvlášť neznepríjemňóvali, a tak sme náš denný cieľ - doraziť do Pardubíc - splnili pomerne skoro. Okolo piatej večer sme už nakupovali v pardubickom Tescu a vybrali sa hľadať Maťových príbuzných na sídlisko do mestskej časti Polabiny. Aj keď sme neboli ohlásení, bez problémov nás prijali a prenocovali. Večer sme strávili u nich doma, na Nove sme pozerali megakoncert československých hudobníkov a spevákov pri príležitosti 60. narodenín Karla Gotta.		Nastúpený trend počasia z predošlého dňa pokračoval. Tridsaťstupňové horúčavy nás sprevádzali počas celého dňa. Z Pardubíc sme odišli okolo desiatej a vydali sme sa smerom na Choceň, Ústí nad Orlicí až do Českej Třebovej. Tu sme sa rozhodli ostať na omšu a keďže do jej začiatku sme mali ešte asi 2 hodiny času, zastavili sme sa v jednej príjemnej krčmičke na pivo "Bruno" - produkt pivovaru Svitavák zo Svitav. Podpivníky informovali o liečivých účinkoch tohto moku, tak sme sa trocha preliečili. Po omši v kostole sv. Jakuba sme sa ďalej vybrali cestou do Moravskej Třebovej. Prenocovali sme na poli pri neďalekých dedinách.

PONDELOK (19. júl 1999)

Ráno sme pokračovali v jazde smerom do Mohelníc, kde sme si doplnili zásoby potravín a pokračovali v smere do Olomouca po dedinských cestách popri diaľnici. Pri obci Senice na Hané sa nám po prvýkrát podarilo i zablúdiť. I s podrobnou mapou a otvorenými očami sa dá zabočiť na nesprávnu cestu. Zmena plánu cesty však nebola nijako kľúčová, takže sme bez problémov mohli pokračovať v ceste do Olomouca. Tu sme sa najedli a oddýchli si, aby sme mohli ísť ďalej smerom do mesta Hranice. Doprava poriadne zhustla, kamióny okolo nás prechádzali čoraz bližšie a čoraz častejšie. Práve v takejto situácii sa Maťovi podarilo dostať defekt. Situáciu sme museli vyriešiť priamo na mieste - na okraji štvorprúdovej, vysoko frekventovanej cesty. Po úspešnej oprave sme išli ďalej dúfajúc, že tých kamiónov postupne so vzďaľovaním sa od Olomouca bude ubúdať. V Lipníku nad Bečvou sme sa zastavili v reštaurácii na "smažený květák" (vyprážaný karfiol) ktorý sme zaliali pivom "Zubr". Nocovali sme na poli pri dedine Hustopeče nad Bečvou.

UTOROK (20. júl 1999)

Po ranných desiatich kilometroch sme dorazili do mesta Valašské Meziříčí, najedli sa a nakúpili, a potom sa vydali do Rožnova pod Radhoštěm. Až do Rožnova sme išli celý čas po príjemnej ceste, potom sa smerom k hranici začalo pomerne nepríjemné permanentné stúpanie. Okolie Bečvy je dobre vybudovaným turistickým krajom plným kempingov, hotelov a motorestov. V jednom z nich sme sa zastavili na sviečkovú na smotane a posilnili sme sa tak pred moravsko-slovenským hornatým priechodom. Všetko tie našliapané kilometre sa nám potom za Makovom vrátili v podobe príjemnej jazdy dolu kopcom až do Bytče. Rovinatou cestou z Bytče do Žiliny sme zakončili naše putovanie. Telefonicky sme sa ozvali domov, že sa zajtra ukážeme a deň zakončili v príjemnej krčme pri českobudějovickom "Budvare". Prespali sme na poli za Žilinou.

STREDA (21. júl 1999)

Ráno sme sa vrátili na žilinskú vlakovú stanicu, kde sme nastúpili na vlak do Kysaku. Vozne boli plné cestujúcich, my ovešaní batožinou z bicyklov, ostali sme teda na chodbičke pri dverách vagóna. Poslednou fázou nášho výletu bola už tradičná cesta Kysak-Sabinov, ktorú prechádzame už akosi automaticky. Po dvanástich bohatých dňoch sme sa teda vrátili do každodennej reality domova.

Stanujeme na dvore v Horných Počerniciach