 |
| V auguste roku 1997 sme sa vybrali navštíviť kamaráta Georga z Považskej Bystrice. Výlet sme naplánkovali ako okružnú jazdu Slovenskom. Absolvovali sme ho v pätici: Matúš, Maťo, Karoľ, Marián, Ďoďo. Po návrate domov napísal Karoľ o našom putovaní článok do mesačníka "Sabinovský skaut" - vyšlo v čísle 9/1997. Opis výletu "Okolo Slovenska '97" na týchto stránkach je prepisom uvedenej Karoľovej reportáže. Keďže sám Karoľ neabsolvoval pre poruchy na bicykli výlet úplne celý, tak popis posledného dňa je len vymenovaním cesty zbytku zostavy. | ||
|
STREDA (13. august 1997)
|
||
 |
||
| Všetci sme boli plní očakávania, vzrušenia a obáv, či máme všetko potrebné, či tú cestu vydrží bicykel, naše svaly a či nebude pršať. Vyrazili sme o 8:30, Branisko sa dá zvládnuť, hlavne z južnej strany. Treba skúsiť. a dole je to paráda. Obedovali sme pri Sivej Brade a videli sme Dreveník. Delicious. Prvý deň sme naberali výškové metre až do Popradu. V Levoči sme sa zastavili a pozreli si radnicu, na ktorej sa hralo divadlo o Levočskej bielej pani. Fajné a pěkné. V Poprade nás privítali Tatry a únava. V stredu sme plánovali prísť až k Liptovskej Mare (140 km), ale nepodarilo sa. Prešli sme Svit a pred Štrbou sme zahli do lesa. Uvarili sme večeru, umyli sa v potoku a zaľahli. Nikto nemal problém zaspať. | ||
|
ŠTVRTOK (14. august 1997)
|
||
 |
||
| Na druhý deň, štvrtok, sme vstali o 6:30, napapkali sa a vyrazili o 8:00. Cesta bola nádherná. Hladučký asfalt a rovinka. Na Liptovskej Mare sme sa vykúpali a obišli ju severnou cestou. Zastavili sme sa v Ružomberku, ktorý má pekné centrum, ale sivé sídliská a prespali pri salaši. Kto večer nemohol zaspať, počítal ovečky. | ||
|
PIATOK (15. august 1997)
|
||
 |
||
| V piatok sme sa zobudili do chladného a zamračeného dňa. Trochu pršalo. Išlo sa okolo Váhu, dole kopcom. Paráda. Poobede sa vyjasnilo. Chceli sme odbočiť do Šútova a pozrieť Šútovský vodopád. Ale z konca dediny to boli ešte 3 km po turistickej ceste a my sme pociťovali nedostatok duší. Ale Maťo pri konaní svojej biologickej povinnosti objavil druhý div Slovenska (prvý div je Dreveník). Vybágrovaný vápencový lom, plný čistej priezračnej vody. Tak nejako si človek predstavuje lom v Zlatom fonde hier. Do vody sa dá skákať z 15-metrovej výšky. Delicious. Chceli sme sa vykúpať, ale objavili sme tabuľku "Zákaz kúpania". Skoro sme sa na ňu vybodli, ale našu chybu napravil Matúš, ktorý argumentoval: ak chceme mať právny štát a demokraciu, musíme dodržiavať zákony. Takže z kúpania nič nebolo. Išli sme ďalej. Videli sme Strečno, skaly (húúúú) okolo Váhu, domy presťahovanej Mojšovej Lúčky, vodné dielo Žilina. Večer sme dorazili do Žiliny a Marián šiel zavolať skautovi Bambusovi. Pretože večer trocha pršalo, mal na sebe celtu a chodil po Žiline ako Batman v SNP. Bambus nás zavolal do saleziánskeho centra. Preveľká budova - bývalá väznica. Skauti a saleziáni sú v Žiline veľmi prepojení a pekne to funguje. Zaľahli sme v budove, pozreli si telku a chŕŕŕ, chŕŕŕ. Vďaka Bambus za skvelé ubytovanie. | ||
|
SOBOTA A NEDEĽA (16. a 17. august 1997)
|
||
 |
||
| Ráno o siedmej sme vyrazili do Považskej Bystrice. George, ktorého sme chceli navštíviť, doma nebol, tak sme sa vybrali do Maninskej tiesňavy. Bol tam kemp a zostali sme tam do pondelka. Boli sme pozrieť tiesňavu. Delišš, delišš. V nedeľu poobede sme stretli dvoch 15-ročných lezcov a zaliezli sme si. Ináč sme vegetili, opravovali bicykle, defekty, kúpali sa v nechlórovanej horskej vode na vlastnú zodpovednosť. Life. V nedeľu večer sme navštívili Georga, skontrolovali sme mu harddisk, požičali si Pratcheta a naspäť do kempu. | ||
|
PONDELOK (18. august 1997)
|
||
 |
||
| Nakúpili sme v Považskej Bystrici v superlacnom markete a vydali sme sa na
okružnú cestu okolo horolezeckého raja - Prečín, Domaniža, Manin - srdce plesalo
radosťou. A tak sme šliapali a šliapali a teplo bolo a šliapali sme a moje
ložiská si v náboji brúsili novú cestu. Vyšli sme na Fačkov (= 2 x Branisko zo severnej strany). Jazyky zapletené v reťazi. Dole sme potom išli bez pedálovania 8 km. Škody - tri zlomené špice. Na zadnom kolese som mal dvanástku. Koleso lietalo v ložisku, dotiahnutie nepomáhalo, tak som do Žiaru nad Hronom išiel ako barová tanečnica - vrtiac zadkom. Tam sme našli cyklošport a hoci bol už zatvorený, majiteľ bol ochotný a predal nám špice, ložiská, odmontoval piate koliesko a podobne. Týmto by som sa mu chcel poďakovať (možno to o 50 rokov bude čítať kdesi v skautských archívoch a bude rád). O 20:00 sme vyrazili do Zvolena, tam sme o 21:30 nasadli na vlak do Lučenca. V Lučenci sme mali problém s mestskými policajtmi. Že prečo vraj ležíme na tráve - lebo sme unavení... Zašli sme za mesto, hodili sa na pole, vytiahli stany a chŕŕŕ. Boli sme už totálne vyčerpaní. Už sa nám nič nechcelo, len ísť domov, najesť sa, vyspať sa. |
||
|
UTOROK (19. august 1997)
|
||
 |
||
| Ráno budíček o 7:00. Došli sme k Rimavskej Sobote a tam sme dostali tri defekty. Všetko na zadných kolesách. Zalepené duše nevydržia 75 plus 15 kíl. Chytila nás apatia, nechuť... Nejako sme to ale opravili, kúpili novú dušu a išli ďalej. O dva kilometre ďalší defekt a moje zadné koleso malo takú osmičku, že sa trelo o kostru bicykla. Vzdal som to. Buď nový náboj a robota 4 hodiny a prachy aspoň 300,- Sk alebo vlak a na ňom domov. Druhá možnosť. Spoluputujúcim som dal všetky svoje duše, vrátil sa do Rimavskej Soboty a skúšal stopovať. Nikto nezastavil. Nasadol som na vlak a o tri hodiny som bol doma. Zvyšok partie došiel ešte na Uhornú (10 km hnusného stúpania) a tam prespali. | ||
|
STREDA (20. august 1997)
|
||
 |
||
| Uhorná - Smolník - Gelnica - Margecany - Víťaz - Široké - Bertotovce - Jarovnice - Sabinov | ||
