Nórsko '05

Nórsko '05 alebo Krajina dažďa a zbytočných kopcov


	Nórsky cyklovýlet bol v mnohom odlišný od všetkých doterajších výletov. Po prvýkrát sme nevyrážali na bicykloch už zo Slovenska, ale na sever Európy sme sa dopravili autom. Aj zostava bola premiérová - na výlet sme sa vybrali vo štvorici, ako už rok bývame v prenajatom byte v bratislavskom Ružinove. Zuzka a Ďuri sú spolu s Matúšom bývalí spolužiaci zo sabinovského gymnázia a Jano (prvý "nesabinovský" účastník, Tatranec) zasa Matúšov spolužiak z vysokej školy. Na prejdenie okruhu, ktorý sme si naplánovali, sme okrem bicyklov využili aj trajekty a vlak. Aj počasie bolo v porovnaní s minulými výletmi iné, okrem dvoch dní sme si denne užili aspoň trochu dažďa. Z Bratislavy sme vyrazili v sobotu 20. augusta 2005 a naspäť sme sa vrátili skoro ráno v nedeľu 4. septembra 2005. Bicyklovali sme spolu 12 dní, vlastnými silami sme prešli 850 kilometrov.

	SOBOTA (20. august 2005)		NEDEĽA (21. august 2005)

	Sobotňajšie dopoludnie sme strávili poslednými prípravami na cestu, montovaním nosiča bicyklov na strechu auta a nákupmi. O 14. hod. sme nasadli do auta a vyrazili. Zastavili sme sa ešte na benzínpumpe v Lamači, natankovať a dofúkať pneumatiky. Potom sme sa už vybrali po diaľnici smerom do Prahy. Počasie bolo slnečné a teplé, ideálne na cyklistiku. Z Prahy sme potom pokračovali na sever, v motoreste vo Velemíne (neďaleko Teplic) sme sa okolo ôsmej výborne navečerali a po ceste E55 cestovali ďalej smerom do Drážďan. Počasie sa podstatne zhoršilo, začalo pršať, cesta bola užšia ako doposiaľ, a tak sme postupovali dosť pomaly. O polnoci sme sa dostali do Berlína, kde sme sa chvíľu zdržali hľadaním správneho smeru na Hamburg. Pred štvrtou ráno sme sa dostali do Hamburgu a okolo šiestej sme prekročili nemecko-dánsku hranicu.		V Dánsku sme pokračovali v ceste po diaľnici cez mestá Kolding, Arhus, Alborg až do Frederikshavnu. Nikde sme sa nezastavovali, po zdržaní v Nemecku sme si neboli istí, či trajekt do Nórska stihneme načas. A tak všetko, čo sme z Dánska videli, bola len diaľnica a mesto Frederikshavn. V prístave sme si najprv vyzdvihli lístky na trajekt, ktoré sme mali vopred objednané cez internet, prešli mestom a naraňajkovali sa na odpočívadle pri benzínpumpe. Keďže sme mali kúpené tie najlacnejšie lístky na trajekt, nemohli sme sa nalodiť s bicyklami na aute (prekročili by sme maximálnu povolenú výšku auta). Sklopili sme teda zadné sedadlá, z bicyklov odmontovali predné kolesá a sedadlá a naložili ich dnu. Cesta do nórskeho Larviku trvala od 12:00 do 18:30, strávili sme ju väčšinou vonku na palube, kde sme si rozprestreli karimatky a len sa tak vyhrievali na slniečku. Po príchode do Larviku sme znova naložili bicykle na strechu auta a vybrali sa hľadať miesto, kde by sme auto na nasledujúce dva týždne nechali. Vytipovali sme si jeden dom, za ktorým by bolo vhodné miesto a oslovili domáceho, či by mu nevadilo, ak by tam naše auto na nasledujúce dva týždne zostalo stáť. Dosť dlho váhal, poobzeral si nás, ale napokon súhlasil. Dohodli sme sa teda, že sa znova ukážeme o dva týždne v sobotu. Do ďalšieho rána sme si ešte ponechali auto, ale spali sme už pod stanom, pri jazere Farris, ešte v meste Larvik.

	PONDELOK (22. august 2005)		UTOROK (23. august 2005)

	Prvé ranné balenie nám trvalo pomerne dlho, museli sme sa definitívne rozhodnúť, ktoré veci si berieme so sebou na bicykle a ktoré necháme v aute. Jano napokon odviezol auto na miesto, ktoré sme včera dohodli a o jedenástej hodine sme vyrazili z Larviku smerom na mestá Stavern a Helgeroa. Držali sme sa cyklistickej cesty č. 1, tzv. severomorskej cyklistickej cesty (North Sea Cycle Route). V prístave v Helgeroa sme sa chceli zviesť kompou do Langesundu. Pobrežná cyklotrasa počíta s tým, že niektoré úseky sa prechádzajú na kompe, keďže obchádzanie fjordov by bolo dosť zdĺhavé. Mimo sezóny však kompa v pondelok nejazdí, a tak nám miestny chlapík ponúkol prepravu jeho vlastnou loďou za 700 nórskych korún. To sa nám zdalo priveľa, zvlášť v prvý deň, keď sme boli ešte plní síl. Zjedli sme teda posledné rezne z domu a vybrali sa obísť fjordy Langans, Eidanger a Langesund na bicykloch. Cesta bola dosť kopcovitá, žiadne pobrežné rovinky, ako sme si pôvodne mysleli. Podobný ráz cesty nás mal čakať aj niekoľko nasledujúcich dní, čo sme však na začiatku ešte netušili. V Breviku sme sa informatívne zastavili v obchode COOP, aby sme zistili, aké ceny nás tu čakajú. Potvrdili sa naše informácie, že Nórsko je jedna z tých drahších európskych krajín. Nocovali sme pri jazere Valle, neďaleko mesta Feset. V noci nám síce niekoľkokrát pršalo, ale spalo sa nám výborne.		Po rannej hygiene v jazere sme o deviatej vyrazili smerom na Kragero. Tu sa pokúšame dostať sa po druhýkrát na kompu, tentoraz už úspešne. Kompa do Stabbestadu mala odísť o 11:30, takže sme mali ešte necelú hodinu času na prezretie si Kragera. Zuzke medzičasom vypadol pri manipulácii s Matúšovym bicyklom tachometer do vody. Bicykel bol opretý o zábradlie pri nástupišti na kompu. Jano si vyhrnul nohavice a zišiel z prístavného múrika do mora a tachometer vylovil. Ten na počudovanie bez problémov išiel. Síce počas výletu niekoľkokrát prestal fungovať, ale to nesúviselo s jeho morským kúpeľom, ale so slabou batériou. Po 15-minútovej plavbe (za 39,- NOK na osobu s bicyklom) sme boli v Stabbestade a potom pokračovali ďalej popri pobreží do Oysangu. Cestou nám začalo pršať a pršalo i ďalej počas cesty ďalšou kompou, tentoraz z Oysangu do Risoru (52,- NOK/os.). Na kompe sme stretli ďalších cykloturistov, jedného Nemca a dve Nórky. Nemec nám spravil fotku, my jemu tiež. Dve Nórky v strednom veku sme potom stretli ešte raz večer o niekoľko desiatok kilometrov ďalej, keď sme ich po našej dlhšej prestávke na jedlo znova predbiehali. Prestávku sme si urobili pod mostom pri cintoríne v meste Risor. Po kopcovitom teréne sme potom pokračovali ďalej do Tvederstrandu. Nocovali sme v lese pri Vatnebu, noc bola tentoraz chladná.

V meste Brevik

Stanujeme pri jazere Valle

Na kompe z Oysangu do Risoru

Prístav v Risore


	STREDA (24. august 2005)

	Vyrazili sme tesne pred deviatou. Počas ďalšej cesty síce fúkal jemný protivietor, ale išlo sa nám celkom dobre. V Arendale sme si spravili zastávku, dali si kávu, zatelefonovali domov. Zastavil sa tu pri nás aj jeden starší nórsky pár, ktorý precestoval na bicykli Anglicko. Počuli, že sa rozprávame akousi nezrozumiteľnou rečou, tak ich asi zaujalo, čo sme zač. Nechali sme im jednu slovenskú pohľadnicu a vybrali sa ďalej z Arendalu do Grimstadu. Tam sme si dali obed, doplnili hladinu cukrov dávkou čokolády a pokračovali smerom na Lillesand. Za Grimstadom však začala cesta so štrkovým povrchom, išlo sa dosť zle, veľmi prudké stúpania striedali veľmi prudké klesania. A tak sme sa z Lillesandu do Kristiansandu rozhodli ísť skratkou po hlavnej ceste E18. Na nej bola dosť veľká premávka, prechádzali sme i dvoma tunelmi. Inak veľmi ohľaduplní nórski vodiči občas strácali trpezlivosť a párkrát po nás zatrúbili. Vo Vestre sme zišli z E18. No začalo pršať, takže ďalšia nepríjemnosť na programe dňa. Asi 10 km pred mestom Kristiansand sme našli miesto na prenocovanie. Stany sme stavali za dažďa a pršalo celú noc bez prestávky až do rána.
	ŠTVRTOK (25. august 2005)

	Ráno konečne prestalo pršať, stany sú však zvonku celé mokré, a tak sme sa s ich balením neponáhľali a naraňajkovali sa v ich vnútri. Okolo desiatej hodiny sme sa pobalili a vyrazili. Na benzínke sme si ešte doplnili zásoby vody a vybrali sa priamo do centra Kristiansandu. Počasie sa prudko zmenilo k lepšiemu, cez obed bola jasná obloha a príjemne teplo. V centre sme sa zdržali dlhšie, navštívili internet v knižnici, poslali z pošty pohľadnice. Mesto Kristiansand má veľké krásne námestie európskeho kontinentálneho typu, akých v Nórsku veľa nie je. Pri odchode z mesta sme sa okolo druhej popoludní zastavili na obed na lavičkách pri panelákoch. Bolo to prvý a posledný krát, čo sme v nórsku videli panelové bytovky. Po cyklistickej ceste sme opustili mesto a pokračovali ďalej na západ. Počasie sa udržalo dobré, cesta síce s tradičnými "zbytočnými" kopcami, ale vcelku príjemná. O 19:30 sme našli v lese, asi 6 km pred mestom Mandal, miesto na prenocovanie. V noci znova prší, tentoraz nie bez prestávky, ale prerušovane.

	PIATOK (26. august 2005)		SOBOTA (27. august 2005)

	Predpludním sme sa stihli dostať do mesta Mandal, kde sme stratili cyklistickú značku, trošku poblúdili, až sa napokon spýtali na správnu cestu smerom na Vigeland. Znova sme sa dostali na štrkovú cyklocestu (tzv. "štrkopiesky") vedúcu cez les. Počasie bolo super, svietilo slnko, tak sme sa umyli v priľahlom jazere. Po hygienickej polhodinke, keď sme znova nasadli na bicykle, sa počasie náhle zmenilo a začalo pršať. Obliekli sme si teda pršiplášte. Vo Vigelande sa opäť vyčasilo, ako takmer vždy, keď sú pršiplášte nasadené. Smerom na Lyngdal sme sa rozhodli urbiť si znova skratku po hlavnej ceste, tentoraz po E39, čím sme ušetrili asi 15 kilometrov. V Lyngdale sme zbadali Lidl, tak sme sa tam zastavili na nákup. Napriek pôvodne plánovanej krátkej prestávke, sme v Lidli, resp. v jeho vchodovej chodbe, strávili asi 2 hodiny, keďže sa znova rozpršalo. Keď prestalo, pohli sme sa ďalej do Rorviku po vedľajšej ceste, ktorá mala síce pevný povrch, ale nebol to asfalt. Bolo na nej zopár extrémnych stúpaní a klesaní. Večer o pol ôsmej, keď sme už iba hľadali miesto na prenocovanie, dostal Jano defekt. Nocovali sme na lúke pri ceste pred mestom Rorvik. V noci znova prší (ako vlastne stále...).		Ráno sme vyrazili opäť neskoršie, keďže ešte o siedmej pršalo. Keď prestalo a my sme sa pobalili, Zuzka zrazu zistila, že má predné koleso úplne mäkké. Teda o necelých sto metrov ďalej od miesta včerajšieho Janovho defektu, opravujeme ďalší. Do Rorviku sme nezachádzali, išli sme hneď ďalej smerom na Liknes popri fjorde po celkom príjemnej ceste. Z Liknesu do Fedy nám znova trochu zapršalo, ale čo bolo horšie, Ďuriho trápila v kolene čoraz intenzívnejšia bolesť. Z Fedy do Flekkefjordu sme išli znova po E39, tentoraz dokonca cez 3 tunely, ale víkendová premávka nebola zďaleka taká zlá ako tá, ktorú sme zažili na hlavných cestách cez týždeň. Vo Flekkefjorde sme si dali v altánku v centre neskorý obed, doplnili zásoby chleba v miestnom "KIWI mini pris" a pokračovali smerom do Hange. Išli sme po cykloceste cez 3 obrovské prevýšenia. Cesta bola náročná, samé serpentíny, ale zároveň to boli najkrajšie z doteraz zvládnutých kopcov. Neboli to len také "zbytočné" kopce, bolo na nich mnoho super výhľadov, z ktorých sme pekne videli, čo všetko sme už prešli. Večer o deviatej sme prišli do kempingu Bakkaano v meste Hange. Konečne teplá sprcha, nocľah za prijateľných 170,- NOK (pre 4 osoby) + 10,- NOK za 4 min. sprchy.

	NEDEĽA (28. august 2005)		PONDELOK (29. august 2005)

	Zobudili sme sa do najupršanejšieho dňa celého výletu. Aj napriek nepriazni počasia sme však v tento deň prešli doteraz najväčšiu vdialenosť, keďže terén začal byť podstatne menej náročný. Pobalili sme sa a vyrazili až o jedenástej, keď na chvíľu prestalo pršať. Cesta smerom do Egersundu bola ešte v pohode, do mesta sme prišli asi o pol druhej. Pri informačnom centre pod stromom sme si dali obed, počas ktorého sa znova rozpršalo. Neprestalo už až do večera. Obliekli sme si teda pršiplášte a vydali sa ďalej smerom na Byrne, po celý čas po ceste 44. Cesta bola výborná, samá rovinka, po ľavici sme mali po celý čas more. No vlhkosť prenikala postupne do topánok i do celého tela. Po asi 70 kilometroch, ktoré sme od rána prešli, sme začali uvažovať, kde prenocujeme. Bolo to pri meste Varhang. Zrazu pri nás zastalo veľké osobné auto. Opýtali sa nás, kam sa dnes ešte chystáme v tom nečase dôjsť a či nechceme prenocovať u nich. My sme samozrejme nemali žiaden konkrétny cieľ, boli sme mokrí ako myši, takže sme sa ich pozvaniu celkom potešili. Bývali v Kleppe, čo bolo ešte ďalších 25 kilometrov ďalej. Na kúsok papiera nám nakreslili, ako sa k nim dostaneme, dali nám i telefónne číslo, keby sme predsa mali problém nájsť ich dom. Po hodine a pol, asi o 20:30, sme (úplne premočení) zaklopali na dverách domu naších nórskych záchrancov. Bola to rodina Etiópčana Waka (orig. Waaqoo) a Nórky Margaret. Majú štyri deti. Margaret pracovala 3 roky na misiách v Etiópii, vydala sa tam a vrátila sa aj s manželom do Nórska, kde žijú spolu už 10 rokov. Poskytli nám miesto na prenocovanie v podkroví nad garážou, Margaret uvarila skvelú večeru, v sušičke sme si mohli usušiť všetky mokré veci, dali sme si teplú sprchu, dostali sme sa dokonca na internet. Do 23:15 sme s domácimi posedeli v ich obývačke, rozprávali sa o našej ceste, o živote na Slovensku a v Nórsku i o našich ďalších plánoch. Na internete sme si zistili podrobnosti o trajekte spájajúcom mestá Stavanger a Bergen, ktorý sme chceli zajtra využiť. Zaľahli sme polhodinu pred polnocou. Vonku stále lialo ako z krhly, to stretnutie bolo asi zoslané z neba...		Vstali sme o ôsmej, to už mala Margaret pre nás prichystané bohaté raňajky. Počas nich nám navrhla, že nás autom vezme pozrieť si neďalekú pláž. Keďže sme vedeli, že v Stavangeri nám stačí byť až okolo tretej popoludní, tak sme celkom radi šli. A tak sme spolu s jej dvoma deťmi nasadli do auta a začal sa asi trojhodinový výlet po okolí. Okrem pláže nám ukázala farmu jej známych, jaskyňu i zaujímavý most. Napoludnie nás ešte nabalila chlebíkmi na cestu, rozlúčili sme sa a o 12:30 opustili Kleppe smerom do Stavangeru. Cestou sme vymenili dušu na Matúšovom prednom kolese, ktorá stále sfukovala. O tretej sme sa dostali do centra Stavangeru. O 16:30 sme nasadli na trajekt do Bergenu (390,- NOK študentský lístok + bicykel). Plavba trvala 4 hodiny, po ceste sme mali niekoľko zastávok. Loď nebola veľká, išla pomerne rýchlo, dosť to v nej s nami natriasalo. Večer v Bergene sa znova rozpršalo, tak sme sa rozhodli ukryť na vlakovej stanici a zostať tam i cez noc. Zároveň sme si kúpili lístky na zajtrajší vlak. Pred polnocou nás prišiel securiťák upozorniť, že o dvanástej sa stanica zatvára. Takže naše dobrodružstvo pokračovalo. Síce už nepršalo, no ocitli sme sa o polnoci v centre veľkého mesta a nevedeli sme, kde prenocujeme. V neďalekom hosteli YMCA už bolo o takom čase zatvorené, takže sma nasadli na bicykle a vydali sa smerom von z centra. Prenocovali sme napokon ešte v meste, hneď za plotom jednej rozostavanej budovy. V takej neštandardnej situácii napokon nocujeme "na exkluzívnom mieste v širšom centre mesta".

			UTOROK (30. august 2005) Ráno sme sa prebudili na zvuk striekacej pištole na stavbe. Po lešení pobehovalo niekoľko robotníkov, pracovalo sa na novej omietke. Nás si však nikto nevšímal. Pobalili sme stany a cestou do centra mesta sme sa ešte zastavili na rannú hygienu na benzínpumpe a v obchode SPAR na nákup potravín. Raňajkovali sme už v centre v parku na lavičkách pri jazere. Nocovať priamo v meste bolo celkom praktické, ranné prípravy sme mali za sebou oveľa skôr ako obyčajne. Po raňajkách sa nám znova rozpršalo. Bergen je vraj najupršanejšie nórske mesto. Chvíľu sme čakali pod stromami v parku, potom sme si obliekli pršiplášte a tlačiac bicykle sme sa vydali poobzerať si mesto. Hneď vedľa prístavu je veľký rybí trh, kde sa dajú kúpiť rôzne ryby, od surových, práve vylovených, až po upravené priamo na konzumáciu. Okrem rýb sa na trhu dalo kúpiť ovocie, nórske svetre, suveníry a iné drobnosti. Na obed sme si tam kúpili kus údeného lososa. Poobede sme si pozreli kostol Mariakirke, bergenskú pevnosť a na jednom z námestí sme sa v Macumba Café zastavili na kávu. Rýchlik z Bergenu do Osla vyrážal o 16:12. My sme ním išli po časti jeho cesty, do mesta Geilo. Vlak bol pohodlný, vo vagóne sme väčšinu času boli len my štyria. Už len sledovať cestu z okna bol zážitok. Do Geila sme sa dostali o 19:45, takže sme sa hneď vybrali hľadať si miesto na prenocovanie. V približne tisícmetrovej nadmorskej výške to bola pomerne chladná noc. Ale konečne bez dažďa!

	STREDA (31. august 2005)		ŠTVRTOK (1. september 2005)

	Z Geila sme vyrazili o desiatej. Vedeli sme, že nás hneď čakajú tri veľké prevýšenia, takže sme už boli vnútorne pripravení na náročnú cestu. Napokon to nebolo až také kruté, každý z kopcov nám trval zhruba hodinu, takže na vrchole tretieho z nich sme boli asi o jednej. Obed sme si dali v tábore vedľa cesty. Stál tam jeden obrovský stan, v ňom boli zbalené prikrývky, vrecia a iné veci. Vonku stála poľná kuchyňa. Nikto tam však nebol, nevyzeralo to ako práve používané. Asi už bolo po sezóne, tak tam tie veci iba tak zostali. Žiadny strážnik, žiadne upozornenia... Za krásneho slnečného počasia a po výbornom teréne popri rieke sme pokračovali do Rodbergu. Tu sme si dali kávovo-zmrzlinovú prestávku. Večerných 30 kilometrov do Veggli ubiehalo stále v pohode, tak ako celý deň. Stanovali sme na lúke za Veggli. Prežili sme prvý deň výletu, kedy nám ani raz nezapršalo, dokonca ani v noci.		Vyrazili sme asi o pol desiatej, bolo ešte dosť chladno a zamračené, ale o pár desiatok minút sa oblačnosť pretrhala a bolo teplo ako v predošlý deň. Bolo cítiť, že je to už jesenné počasie. Kým svietilo slnko, tak bolo príjemne teplo, večery a noci však už boli dosť chladné. Išlo sa nám výborne, cesta sa stále držala rieky Numedalslagen, takže sme išli takmer po rovine. Obed sme si dali na odpočívadle pri ceste pred mestom Konsberg. V meste sme potom zašli i do centra na zmrzlinu, tzv. Soft Ic (25,- NOK za porciu). Cesta ďalej na juh pokračovala rovnako príjemne ako doteraz, dostali sme sa až pred mesto Svarstad. Zišli sme z cesty k rieke, kde stála drevená rybárska búdka. Bola veľká asi ako garáž a dalo sa do nej vojsť. Uvažovali sme, že tam prenocujeme, ale napokon sme tam nechali iba bicykle a stany sme si postavili na pár desiatok metrov vzdialenej lúke.

	PIATOK (2. september 2005)		SOBOTA (3. september 2005)

	Zobudili sme sa znova do dažďa, a tak sme si trocha dlhšie poležali v stanoch. Vyrazili sme o 10:30, hoci ešte stále mrholilo. Po hodine sme mali všetko vlhké, ale už nám to veľmi nevadilo, keďže cieľové mesto Larvik bolo veľmi blízko. Cesta viedla stále popri rieke, takže žiadne prevýšenia sme prekonávať nemuseli. O druhej popoludní sme došli do Larviku, prešli sme na bicykloch centrom a zamierili rovno do prístavu. Trajekt do Dánska sme mali rezervovaný až na sobotu večer, tak sme sa chceli opýtať, či by to nešlo posunúť o jeden deň skôr. Veľké nádeje sme si nerobili, keďže sme mali lacné, cez internet kupované lístky, bez možnosti storna či prebookovania. Napokon to šlo celkom hladko. Mohli sme si dokonca vybrať z dvoch možných termínov. Chceli sme ešte chvíľu zostať v Larviku, tak sme si zvolili plavbu o 19:30. Po úspešnom ťahu u 'Color Line' sme si vyzdvihli auto a zastavili sa ešte v kempingu, kde sme si dali sprchu a obed. V nákupnom centre sme sa hodinku zdržali nákupom potravín, cukríkov, nejakých darčekov... O 19:00 sme nastúpili na loď a pár minút pred ôsmou sme opustili brehy Nórska.		Noc z piatka na sobotu sme strávili na trajekte. Nočná plavba z Larviku do dánskeho Frederikshavnu trvá dvakrát tak dlho ako denná cesta opačným smerom. Celé je to taká veľká party. Mladí Nóri a Dáni si nakúpia v supermarkete na lodi alkohol a flámujú až do rána. Na dvoch podlažiach nezávisle hrali dve živé kapely, bary boli plné ľudí, kino premietalo celú noc. My sme stiahli jednu fľašu Martini a okolo polnoci sme sa presunuli do tichej miestnosti určenej na oddych. Nemali sme zaplatené vlastné kajuty, takže sme spali tam. Okrem nás štyroch tam bola ešte jedna 'cyklistická rodinka' s dvomi malými deťmi. Do Frederikshavnu sme došli ráno o siedmej, o ôsmej sme mali všetky veci zbalené v aute a mohli sme sa vydať na poslednú časť nášho cestovania. Prejazd Dánskom bol v pohode, ale z diaľnice sme toho z krajiny príliš veľa nevideli. Obedňajšiu prestávku sme si dali až na benzínovej pumpe v Nemecku. Celé popoludnie až do večera sme prechádzali Nemeckom a niekedy okolo polnoci sme sa dostali do Čiech. Na večeru v nejakom podniku už bolo neskoro, takže sme pokračovali ďalej. Do Bratislavy sme došli v nedeľu ráno okolo piatej hodiny. Celú nedeľu sme teda mali na 'spamätávanie sa' z predošlých dvoch týždňov. Skončila sa jedna zo super dovoleniek...